Strata môjho čierneho kocúrika pre mňa nie je vôbec jednoduchá. Nie je to LEN mačka. Už od detstva som túžila po čiernom kocúrovi, ktorý sprevádza po boku každú bosorku a preto lepšieho som ani nemohla nájsť ako bol Zloduch.

Jeho mama Murka vyrastala so sestriným psíkom Marleym. Hrali sa spolu, lovili spolu a keď sa blížil príchod mačiatok na svet, okotila sa v Marleyho búde. Natoľko mu dôverovala a on ich strážil pred búdou. Susedia ich preniesli k sebe do drevárne, no Marley ich neustále chodil kontrolovať a strážiť, až chytil za nohavice druhého suseda, ktorý sa na ne chcel ísť pozrieť. Jedného dňa spadol Zloduch ako malé mačiatko počas hry medzi drevá a ako ho Marley počul nariekať, vytiahol ho, odniesol do pelechu a olízal. Odvtedy z nich boli veľkí kamaráti.

Keď sme si Zloducha odnášali od susedov z Lukavice mal asi dva mesiace a zvládol štvorhodinovú cestu vlakom ako pán kocúr, ktorým bol skutočne až do konca. Prvé dva dni u nás stále mňaučal. Doteraz si pamätám, ako sa vraciam z práce a v záhrade pred dverami sedí malinkaté čierne mačiatko a mňaučí ako o život, kým som ho nevzala na ruky. Ako mačiatko sa veľa a často hrával. Najradšej sa z chodby rozbehol a šmykol sa po behúni v obývačke až ho zroloval ku stene. Alebo sa pod behúň skryl, myslel si, že tú hrču nevidím a keď som išla okolo vybehol a akože zaútočil na moju nohu. Niekedy sa skryl pod lavor a potom sa ten lavor pohyboval po byte. Strašne rád sa pozeral na práčku keď prala. Dokázal to robiť celé hodiny. Rád mi naháňal pero, keď som písala, alebo si rovno ľahol na zošit.

Keď k nám prišiel Vlk, Zloduch mal 7 mesiacov a veľmi sa na mňa urazil. Bol na Vlka zvedavý, ale na druhý deň sa tváril, že by tá návšteva už mohla odísť a úplne sa so mnou prestal hrať. Po týždni, keď zistil, že návšteva neodíde, sa Vlkovi z pomsty vykakal do pelechu. Predstavte si to, prídem do izby a vidím ako šteniatko nešťastne škrabe po pelechu a šteká na čosi. Prídem tam a vidím, že šteká na hovienko. Začala som ho hrešiť, že si nakakal do pelechu, on sklopil uši, smutne na mňa pozrel a zrazu som zbadala Zloducha ako majestátne leží na gauči s hnusným zazerajúcim pohľadom. Zloduch ale nevedel, čo chce, lebo jeden deň robil Vlkovi zle a provokoval ho, druhý deň sa chcel k nemu túliť na pelechu, na čo Vlk vstal a odišiel.

Celkovo bol na psy zvyknutý. Vystriedalo sa u nás niekoľko kamarátov s rôznymi psíkmi a jeden dospelý československý vlčiak, keď zbadal kocúra prvý krát, vyliezol k nemu na gauč a ľahol si vedľa neho. Neuverím, kebyže to nevidím. Naposledy sme strážili Elzu, maďarskú vyžlu. Len čo k nám prišla, zoskočil zo stoličky a veľavýznamne jej išiel naproti, aby ukázal, že on je tu pánom.

Po čase sa so mnou opäť začal hrávať a volal do hry aj Vlka. Rád sa bláznil a pri takej hre vznikol aj verš: Zlostí sa mi Zloduško, že ho škrabkám na bruško.

Asi mi to tak úplne dôjde, že tu už nie je, keď mi zajtra nepôjde naproti, keď sa vrátim domov. Už viac nebude robiť slnečnicu a nasledovať lúče slnka z odrazu okna ako sa počas dňa hýbu po izbe, aby si vyhrieval kožúšok. Už ho nenájdem spať na vankúši v tvare vlka, ktorý si privlastnil hneď ako som ho dostala. Už mi nepríde ohrievať bruško, keď ma bude bolieť. Už sa nikdy démonicky nezhmotní, ako sme hovorili jeho povestnému zjaveniu sa z ničoho nič v sedavej polohe chat noir. Už nevylezie návšteve na kolená. Nevyskočí ku mne na hojdačku, keď si budem čítať knihu, aby si vybral svoju daň lásky a obtieral svoju hlavu o moje líca každé ráno a večer. Už nenájdem plyšové myšky na hranie kade tade po byte. Už sa nám nebude pliesť pod nohy a mraučať kým mu nedáme jesť. Už mi nikdy nebude loviť nohy pod perinou. Už nebude naháňať chumáčik prachu po dlážke, striehnuť na schodoch, pozerať z okna keď sa vraciam domov.

Dlho s nami v novom byte nepobudol, až sa mi nechce veriť, že je to pravda. Našiel si cestu na strechu, kde sídlia holuby, ktoré chcel uloviť a spadol.

Stal sa súčasťou rodiny, domácnosti a mňa. Keď sa ma ľudia pýtali, prečo si chcem vziať zvieratko, hovorila som, aby doma bilo ešte jedno srdce. Tak Zloduško, priniesol si nám domov toľko tepla, lásky a mačacieho pradenia, že dúfam, že aj keď tvoj posledný let pre teba nevyšiel šťastne, tak si sa pri ňom cítil slobodný, ako povedala moja mamka. A ako povedal Lorko, už sa pri nás nikdy nezhmotníš, ale zostaneš zhmotnený v našich srdiečkach.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *